Koalícia Roberta Fica balansuje na hrane väčšiny. Mimoriadna schôdza parlamentu sa podarila otvoriť až na druhýkrát a situáciu ešte viac skomplikovalo oznámenie, že rebelujúci poslanec Roman Malatinec opúšťa Hlas a pridáva sa k skupine okolo Rudolfa Huliaka.

Znamená to ďalšie oslabovanie koaličnej stability? A aké má vláda možnosti na udržanie kontroly? V podcaste si vypočujete reakcie politikov aj analýzu redaktora Aktualít Mareka Biróa.

Moderuje Zorislav Poljak.

Protesty spred dvoch týždňov ovládli takmer každé väčšie miesto Slovenska. Ľudia vyjdú do ulíc opäť teraz v piatok. Premiér Robert Fico tvrdí, že v pozadí protestov má byť Gruzínska légia na čele s jej velitelom Mamukom Mamulašvilim. Na piatkovej tlačovej konferencii dokonca ukázal spoločnú fotografiu Mamulašviliho s organizátorkou protestov Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine. Fotka však ešte pochádza z 2023, okolnosti jej vzniku sú známe a organizátorka odmieta. Čo všetko obnáša organizovanie veľkých protestov, čo si myslí o tvrdeniach premiéra a ako si spomína na rok 2018, keď sa stretávala s vlnou nenávisti a označením "Sorosove dieťa? Téma pre aktivistku a tvár protestov Za slušné Slovensko Karolínu Farskú.

Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.

Moderuje Denisa Hopková.

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť na nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu. A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar.

„Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.

Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.

A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie.

Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“

Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností.

„My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“.

Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.

Plynové alternatívy

Namiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu?

Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala.

Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia?

Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu.

„Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik.

Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj keď zákonom sľubujú podporu Huliakovci aj poslanec Hlasu Roman Malatinec, hlasovanie v parlamente je neisté - nesmel by totiž chýbať ani jeden koaličný poslanec, a to ani pre chorobu. Čo sa stane, ak by koalícia nebola schopná schváliť zákony, sme sa v dnešnom podcaste pýtali šéfa LOZ Petra Visolajského.

Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami.

Nahrával Peter Hanák.

Premiér Robert Fico v otázke konfliktov vo vládnej koalícii zaujal strategickú pozíciu, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. „Robert Fico v podstate už našiel a označil vinníkov koaličnej krízy. Na tlačovej konferencii, ktorá sa dotýkala novely ústavy, niekoľkokrát zopakoval, že za pád vlády a potenciálne predčasné voľby bude zodpovedať Hlas a SNS," vysvetľuje v podcaste s tým, že ak šéf Smeru zameria pozornosť na tieto obe strany môže im „vykradnúť" voličov.

Podľa Láštica je predseda vlády pripravený na všetky scenáre - aj rekonštrukciu vlády, prípadne aj predčasné voľby. „V nejakom momente, a pôdu na to už má už dlhé týždne pripravenú, môže Robert Fico povedať „stačilo". Ak začne strana Smer strácať preferencie a koaličná kríza a hádky sa budú prejavovať aj na podpore Smeru, tak to môže premiér veľmi rýchlo ukončiť," vysvetľuje odborník.

Témou je aj vylúčenie dvoch poslancov z Hlasu - Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša - ktorému nerozumie ani sám premiér. Respektíve to vyplýva z jeho vyjadrenia v Sobotných diaológoch: „Keby nás bolo sto vo vládnej koalícii tak si viem predstaviť, že sa s niekým rozlúčime, ale je nás 79 a dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s Rudolfom Huliakom (nezaradený) a ďalšími dvoma."

Podľa Láštica mohol byť Hlas pri vylúčení motivovaný obavou, že ak nezakročia teraz rázne, tak sa im zosype strana. Podľa odborníka, ale teraz musí šéf strany znášať následky.

Už len z toho, čo sme počuli, je zrejmé, že je to na politickú objednávku, tvrdí o správe SIS, ktorou sa zaštiťoval premiér, keď označil občianske protesty za snahu o protištátny prevrat bývalá premiérka Iveta Radičová. SIS podľa nej nie je tajnou službou, ktorá garantuje bezpečnosť Slovenska a jeho občanov. "Dôverovať jej, tak to chce veľkú dávku fantázie," dodáva expremiérka. A ako hodnotí aktuálneho premiéra Fica?

Slovensko zažilo veľké protivládne demonštrácie. Premiér ale demonštrantom odkazuje, že republiku si rozvracať nenechá a šíri teórie o protištátnom prevrate. Robert Fico je majstrom zástupných tém a odvádzania pozornosti od jeho neschopnosti vládnuť, tvrdí v rozhovore pre Aktuality expremiéra Iveta Radičová.

"Rozprávať o štátnom prevrate z dôvodu protestov v uliciach? Veď to je choré a úplne scestné," tvrdí expremiérka Radičová.

Do teórií o majdanizácií spoločnosti však premiér zaplietol aj našu tajnú službu - s celou jej neslávnou minulosťou a teda i relevantnými pochybnosťami o dôveryhodnosti SIS. "SISka vstupuje do politiky spôsobom, ktorý nezodpovedá úlohe a pozícií tajnej služby." reaguje Radičová.

Slovensko sa ocitlo vo víre udalostí, v ktorých nastupujúcu konsolidáciu, rozpadajúcu sa vládnu väčšinu a kolabujúci štát, strieda premiérov výlet za Putinom, jeho konflikt so Zelenským a nastupujúcimi masovými občianskymi protestami. Tie však Robert Fico označil za protištátny prevrat a svoju teóriu podporil aj utajenou správou SIS. Napriek údajnej vážnosti situácie, sa však už o pár dní vrhol do témy definovania manželstva či zákazu adopcie homosexuálnymi pármi.

"Všimnite si ako často strieda určujúce témy. Najprv prehlušoval témou zlej Ukrajiny, ktorá nám nechce pustiť plyn, potom protištátny prevrat a následne téma muž a ženy. To všetko preto aby prehlušil realitu dňa, že sa mu rozpadá vládna koalícia, nevie riadiť spoločnosť, nevie konsolidovať verejné financie ani reštartovať ekonomiku," dodáva expremiérka Radičová.

Aktuality Nahlas, dnes s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Reč bude aj o možnosti predčasných volieb a stave opozície. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva.

„Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.

Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy.

„Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík.

Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva.

Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?

Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.

Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."

„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.

Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.

Moderuje Denisa Hopková.