Koalícia Roberta Fica balansuje na hrane väčšiny. Mimoriadna schôdza parlamentu sa podarila otvoriť až na druhýkrát a situáciu ešte viac skomplikovalo oznámenie, že rebelujúci poslanec Roman Malatinec opúšťa Hlas a pridáva sa k skupine okolo Rudolfa Huliaka.

Znamená to ďalšie oslabovanie koaličnej stability? A aké má vláda možnosti na udržanie kontroly? V podcaste si vypočujete reakcie politikov aj analýzu redaktora Aktualít Mareka Biróa.

Moderuje Zorislav Poljak.

Protesty spred dvoch týždňov ovládli takmer každé väčšie miesto Slovenska. Ľudia vyjdú do ulíc opäť teraz v piatok. Premiér Robert Fico tvrdí, že v pozadí protestov má byť Gruzínska légia na čele s jej velitelom Mamukom Mamulašvilim. Na piatkovej tlačovej konferencii dokonca ukázal spoločnú fotografiu Mamulašviliho s organizátorkou protestov Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine. Fotka však ešte pochádza z 2023, okolnosti jej vzniku sú známe a organizátorka odmieta. Čo všetko obnáša organizovanie veľkých protestov, čo si myslí o tvrdeniach premiéra a ako si spomína na rok 2018, keď sa stretávala s vlnou nenávisti a označením "Sorosove dieťa? Téma pre aktivistku a tvár protestov Za slušné Slovensko Karolínu Farskú.

Farská hovorí, že je nezodpovedné už napätej atmosfére robiť z organizátorov protestov terče. Vystavuje ich to í útokom. Dodáva že premiér Robert Fico v minulosti urobil terč aj z nej a spomína na svoje skúsenosti.

Moderuje Denisa Hopková.

Z úradu vlády sa opäť ozvali obavy zo štátneho prevratu. Opäť na nich premiér, minister vnútra a šéf tajnej služby vinili opozíciu, občiansky sektor a najnovšie aj gruzínsku národnú légiu a jej veliteľa. Z prípravy prevratu. A opäť len pár hodín pred ďalšou sériou protestov. Naviac – a čo je podstatné – bez predloženia dôkazov. A že prečo takto, bez dôkazov…? Vysvetlením má byť príklad, ktorým reaguje šéf SIS Pavol Gašpar.

„Nemôžem byť konkrétny, použijem teda príklad. Ak viem, že niekto sa večer chystá vykradnúť obchod s byciklom a dám na ten obchod nápis - Viem, že nás idete vykradnúť – myslíte si, že ho niekto pôjde vykradnúť? Pochopili ste tú prevenciu informovanie?“.

Ak sa teda z úradu vlády, z bezpečnostnej rady, od hlavy štátu a od koaličných politikov opakujú obavy z organizovaného štátneho prevratu, a ak máme opakované mediálne výstupy považovať za obrazný oznam – vieme o vás, že ho pripravujete – v logike povedaného je nateraz zažehnaný. To obrazné: zlodej nás dnes nevykradne.

A keď si noviári len robia svoju prácu a na chýbajúce dôkazy sa pýtajú a opakovane, reakciou je podráždenie.

Premiérovo: „Nebudeme sa s vami kašľať“

Premiér hovorí, že jeho vláde vlastne ide o to, aby krajinu uchránila od pripravovaných násilností.

„My robíme všetko preto, aby ľudia ak protestujú, nech protestujú v kľude“.

Doterajšie protesty sa však obišli bez násilností.

Plynové alternatívy

Namiesto ruského plynu nám Ukrajina ponúka tranzit z Azerbajdžanu. Ak mal ten ruský financovať Putinovu vojnu, ktorá Ukrajinu ničí, bude ten azerbajdžanský naozaj „neruský“ – s tým, že Putinovi nebude plniť vojnovú mašinériu?

Naviac – Financial Times zachytil šumy, že viac ruského plynu v Európe by mohlo pomôcť mierovým rokovaniam. A priniesť pokles jeho cien a reštart brzdenej ekonomike. Úvahy Nemecka a Maďarska, s ktorými koketuje aj slovenský premiér, však vyvolávajú odpor u najbližších spojencov Ukrajiny. Európska komisia úvahy rovno odmieta. „Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami“, odkomunikovala.

Je ruský plyn jedinou cestou na znižovanie energetického zaťaženia a pákou na zdražovanie v Európe? Aký potenciál má prípadná plynová konkurencia?

Témy pre Radovana Potočára z Energie portálu.

„Každý dodatočný kubík, ktorý môže do Európy pritiecť, znižuje napríklad závislosť od dovozov skvapalneného zemného plynu, znižuje napätie na trhu, pretože zvyšuje ponuku plynu a môže pomôcť upokojiť situáciu. Takže aj keď Azerbajdžan sám osebe nevyrieši problémy, ktoré má s plynom Európa, je ďalším dielom do skladačky. Je to ďalší dodávateľ, ktorý ak by dokázal dostať do Európy viac plynu, situácii to len pomôže“, vysvetľuje analytik.

Pred pandémiou a pred vojnou predstavovali ruské dodávky plynu do Európy 150 až 200 mld kubíkov ročne. Azerbajdžan má síce zvyšujúcu ťažbu plynu, pri ktorej dosiahne ročne približne 50 mld kubíkov ročne. „To znamená, že ak aj teoreticky Azerbajdžan sám nič nespotreboval a všetok plyn predal len do štátov EÚ, je to stále rádovo menej, ako do EÚ exportovalo Rusko. Zjavne tak Azerbajdžan nevie nahradiť Rusko“, hovorí Potočár.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.